Hledat
Euro
Kategorie
    Menu Zavřít
    Zpět

    Par force výcvik (a aport) alebo „ukážem ti ako a ty pochopíš prečo“

    Od „vzniku“ PF (par force) výcviku si táto výcviková metóda našla svojich zástancov aj odporcov. Ako tu už býva u nás v kynológii zvykom, delia sa do troch kategórií. Najprv sú to takí, ktorí par force schvaľujú, spravidla ho majú odskúšaní a dosahujú dobré výsledky. Druhá skupina, ktorá je pre mňa najpochybnejšia je taká, ktorá PF skúsila, ale pes sa im „skazil“ - teda aspoň oni si to mysleli. Tretia skupina, to je tá s ktorou sa najčastejšie stretávam, PF ako metódu výcviku zavrhuje. Mojím „koníčkom“ je prenášať ľudí z tretej skupiny do prvej. A verte či nie, darí sa mi to.

    Na úvod by sa patrilo predstaviť túto metódu, ukázať jej klady a zápory (lebo ich má, tak ako každá výcviková metóda) a vyvrátiť klamlivé tvrdenia. PF pochádza z francúzskeho „z donútenia“. To znamená, že pred našim psom neprosíme, ale ukazujeme mu, čo chceme.

    Ak teraz číta tento text niekto z mojej „druhej skupiny“, má asi sto chutí zavrieť ho, alebo dočítať ho do konca s nervami na kraji a potom napísať patrične urážlivý komentár. Snáď preto začnem od konca a najprv vyvrátim mýty.

    Myslieť si, že psa pri PF bijeme, je hlúposť. Ak to niekto urobil, asi nepochopil zmysel PF. Ale hovoriť, že pes nepociťuje bolesť je tiež hlúposť. Pes musí pocítiť bolesť, aby zistil, že urobil chybu. Uvediem pre každého známy príklad: pes má ísť pri nohe, ale predbieha. Čo urobíte? Ja ho nezoberiem na ruky a neprenesiem, ale trhnem vodítkom. Pes pocíti bolesť. Urobíte to vy inak? Základom PF výcviku je totiž použiť PRIMERANÚ dávku donútenia, ktorá závisí od veku, plemena, schopností a samozrejme, od samotného jedinca. Pre mňa je druhým základom výcviku PF použiť ROVNAKÚ dávku pochvaly, ak pes cvik správne vykoná (vychádzam aj z toho, že sa stretávam s výcvikom vyžlí, a u nich platí „viac pochvaly a menej kriku“).

    Druhým mýtom je, že pes sa pri PF skazí. Ja vás rada pozvem ku mne, a som zvedavá, či vám bude môj pes pripadať zakríknutý, alebo inak zľaknutý, napokon, môžete nás vidieť aj na výstavách v ČR a SR - náš pes nemá o jednu nohu menej, netrpí duševnými poruchami, ani agresivitou a v posudku z výstavy alebo skúšok máva napísané: temperamentný, alebo vyrovnanej povahy. NIE SME VÝNIMKA, ale na druhej strane poznám (našťastie len z literatúry) psov, ktorí sa „pokazili výcvikom“. Prečo? Odpoveď býva jednoznačná - majiteľ neodhadol mieru donútenia - bil psa, alebo postupoval rýchlo a nesprávne.

    Zápory výcviku sú v princípe takéto: výcvik by som neukončovala skôr, ako sa pes naučí daný cvik. Mnoho majiteľov sa vzdá vo chvíli, keď je na poslednom schodíku, a už len krôčik chýba k pochopeniu cviku. Ak vám niekto povie: „vôbec to nefungovalo“ tak sa vzdal skoro. Druhým záporom je to, že psa to istú chvíľu nebaví. Myslím, že nemusím zdôrazňovať, že učiť PF agility alebo tanec so psom by som asi nerobila - veď tam ide o zábavu. PF výcvik slúži na naučenie vecí, ktoré od psa potrebujeme VŽDY a V KAŽDEJ SITUÁCII. Týmto sme prešli na klady výcviku. Tým najcennejším je to, že pes poslúcha. A tým druhým, že vás má rovnako rád, alebo dokonca radšej ako predtým. A to nie preto, že by musel ;-))

    PF aport

    Rada by som zdôraznila, že napriek tomu, že sa PF prenesie do celého výcviku, najčastejšie sa označenie používa priamo na učenie aportu. Ďalšie slová a ukážky budú teda venované práve tomuto výcviku.

    Nehcem sa tváriť ako teleshopping, najlepší argument bývajú otázky. Napr. čo urobíte, ked vám váš stavač nechce priniesť zver? Nuž, problém. Ak ste necvičili PF, tak si môžte so psom jedine pohovoriť a prosiť ho na kolenách. Ak ste cvičili PF, jednoducho poviete psovi, že niet iného východiska, ako priniesť. Neznamená to, že keď neprinesie tak ho začnem tĺcť - to je to čomu sa PF vyvarujeme. Keď neprinesie a mal by: už takú zver kedysi prinášal, zoberieme ho k zveri a pes väčšinou sám pochopí, že ak neprinesie, tak „mu ju natlačíme do papule sami“. Ak sa so zverou nestretol, naučíme ho to od začiatku. Takýto výcvik bol aplikovaný na 11 mesačného psa MOK pri výcviku prinášania líšky. Na tretí deň pes nosil líšku, a na konci štvortýždňového výcvikového obdobia predvádzal 400 metrové vlečky s niekoľkými lomami na rôznych terénoch alebo prinášanie líšky cez prekážku. Tento pes štartoval aj na MJS (19 mesiacov) a na vrcholovej všestrannej skúške stavačov v Maďarsku (21 mesiacov) a na oboch mal z prinášania líšky známku 4 (a obe dokončil).

    Na záver

    Nechem teraz dodať záverečnú bodku a nevracať sa k výcviku. Nechcem povedať, že takto to robím, ide mi to, a všetci čo cvičíte ináč, robíte chybu - hovoriť, že môj názor je jediný platný. Chcem vám len ukázať, že aj toto je spôsob a budem rada, ak ho niekto skúsi, ak niekto tiež povie, že má s PF len dobré výsledky a ak odporcovia zvážia svoj názor a prídu sa pozrieť ako pracujú psi s PF, rovnako ako si ja všímam prácu psov bez PF výcviku.

    Ja sama som pomáhala s výcvikom PF aportu u niekoľkých rôznych MOK a MOD - psy, sučky, rôzne vekové kategórie (aj dva roky staré) a nestretla som sa ani s jedným prípadom, keď sa „to nepodarilo“. Nie som žiadny cvičiteľ psov s dlhoročnými skúsenosťami, a necítim potrebu vám tu kázať o výcviku, keďže je tu mnoho skúsenejších. Využila som len príležitosť informovať ostatných o tom, čo a ako robíme s našimi psíkmi a aké máme výsledky.

    Na diskusných fórach už mnohokrát prebehla debata prečo áno, prečo nie a ako vždy, nikam neviedla - každý si ponechal vlastný názor. Dúfam, že sa tu objaví článok o výhodách iného výcviku, a dúfam, že nebude len kritizovať, ale dá majiteľom na výber aj inú cestu.

    Komentáře
    Vložte svůj komentář Zavřít